Historia obce

História obce

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1436, keď sa Mládzovo spomína pod názvom Mlagho. V nasledujúcich storočiach sa názov ďalej vyvíjal – do podoby Mlagyo, Mlazowo v roku 1773, ďalej cez Mlagyo, Mlačowo v 1786 až na podobu Mlagyó, Mladzowá, Mlaďowá z roku 1808. Od polovice 19. storočia sa používal už len pomaďarčený názov Mlágyó, ktorý bol v roku 1898 zmenený na Nemesfalva. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako slovenská a prevažne evanjelická so 146 obyvateľmi. Štatistika z roku 1910 vykazovala na Mládzove 252 obyvateľov, z toho bolo 235 Slovákov, 13 Maďarov a 4 inej, resp. nezistenej národnosti[8]. Za Rakúsko-Uhorska bolo Mládzovo súčasťou okresu Lučenec (Losonci járás), ktorý patril do Novohradskej župy.

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike a od vtedy používa výlučne slovenský názov Mládzovo. Obec administratívne patrila do roku 1922 Novohradskej župe a v období rokov 1922 až 1928 zas Zvolenskej župe.

V období trvania prvej Slovenskej republiky bolo Mládzovo začlenené do okresu Lovinobaňa, ktorý bol súčasťou Pohronskej župy. Po druhej svetovej vojne sa obec stala nakrátko súčasťou Banskobystrického kraja, ktorý bol neskôr pretransformovaný na Stredoslovenský kraj. V obci bolo v rámci kolektivizácie zriadené Jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré bolo od 1. januára 1972 združené z družstvami Kalinovo, Hrabovo, Veľká Ves, Breznička a Podkriváň do jedného družstva Družba so sídlom v Kalinove.

Od roku 1996 parí Mládzovo novozriadenému okresu Poltár v rámci obnoveného Banskobystrického kraja.


zvonica a kostol železnica železničná stanica